Moře - Slovinsko - Slovinský Jadran

Slovinské Jadranské more je dlhé len niečo vyše štyridsať kilometrov, ale je veľmi zaujímavé. Majte oči na stopkách.

Ak sa vydáte k moru z Ľubľany, vašou prvou zastávkou bude najväčší slovinský prístav Koper. Tabuľa s názvom mesta je dvojjazyčná a pod slovinským názvom je napísané talianske Capodistria. Talianska menšina tu má rozsiahlu autonómiu a okrem divadiel či škôl tu nájdete aj talianske rádiá. Koper je veľmi dôležitým prístavom nielen pre Slovinsko, ale jeho služby a výhodnú geografickú polohu využívajú aj ďalšie stredoeurópske krajiny. Mimochodom, slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel pred rokmi povedal, že Slovinsko by bolo rado, keby aj Česká republika považovala Koper za svoj prístav. Medzi oboma krajinami existuje tradícia vzájomnej spolupráce  Česi sa podieľali na výstavbe terminálového prekladiska alebo na dokončení železnice spájajúcej prístav so slovinským vnútrozemím. V Koperi nájdeme aj kus zaujímavej histórie. V časoch antického Ríma sa toto miesto nazývalo Aegido a neskôr Caprea, keďže sa nachádzalo na Capraria insula, Kozom ostrove. Na dohľad od Koperu na severozápade leží obľúbené letovisko Ankaran. 

Západne od Koperu na pobreží sa nachádza rybárske mestečko Izola. Jeho názov jednoducho znamená „ostrov“ – podobne ako Koper, aj ono bolo pôvodne založené na samostatnom ostrove, ktorý bol s pevninou spojený len kamenným mostom. Bol obohnaný kamenným múrom, ktorý bol začiatkom 19. storočia zbúraný a stavebný materiál bol použitý, podobne ako v Koperi, na zasypanie kanála medzi ostrovom a pobrežím. Vtedy mesto urobilo aj prvý krok k organizovanému cestovnému ruchu, pretože tu bol objavený termálny prameň.

Piran - klenot v korune slovinského pobrežia. Leží na úzkom výbežku, ktorý uzatvára severnú stranu Piranského zálivu. Podobne ako v iných mestách na východnom pobreží Jadranského mora sú tu prítomné stopy benátskej architektúry a jej najvýznamnejším predstaviteľom je Kostol svätého Juraja (sv. Juraja) s priľahlou kampanilou a osemhrannou krstiteľnicou. Stavba stojí na vysokom ostrohu, z ktorého je krásny výhľad – na sever smerom na taliansky Terst, za ktorým sa však opäť dvíhajú slovinské hory; na severozápad smerom na talianske pobrežie, kde je za dobrého počasia v diaľke vidieť Benátky; na juh cez záliv na chorvátske pobrežie a mys Savudrija; a napokon na východ, kde staré hradby pretínajú ostroh a oddeľujú ho od zvyšku pevniny. Ak obrátiš oči pod seba, máš Piran ako na dlani. Mestské domy s červenými strechami, hrdá radnica s ešte hrdšou mestskou vlajkou, akvárium a námorné múzeum so zaujímavou expozíciou a výletom na neďaleké odsoľovacie polia, vynikajúca reštaurácia Tri vdove Tri vdovy a bielym mramorom obložené námestie s bronzovou sochou. Námestie bolo kedysi zátokou a prístavom, o čom svedčia dva navigačné stĺpy na jeho okraji, medzi ktorými sa vchádzalo do prístavu – a priamo pred radnicou a skladom tovaru. Dnes tu môžeme obdivovať pamätník azda najslávnejšieho piranského rodáka, skladateľa a husľového virtuóza Giuseppeho Tartiniho zo 17. storočia.

Kúsok odtiaľto sa nachádza Portorož , ktorý je tiež obľúbeným a často turistami vyhľadávaným letoviskom. V porovnaní s Piranom je prístav Ruža“ naozaj živý. Mesto sa začalo špecializovať na turistov v 19. storočí, keď boli objavené blahodarné účinky slaného bahna z neďalekých odsoľovacích polí, odkiaľ sa dodnes ťaží.